Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) - možno všeobecne definovať ako spoločenstvo vlastníckych práv oboch manželov k veciam, ktoré manželia nadobudli počas trvania ich manželstva. Základným charakteristickým znakom tohto majetkového spoločenstva je to, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Vzhľadom na bezpodielovosť tohto spoluvlastníctva platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych práv. Je podmienené vznikom a trvaním manželstva.

Extravilán – pozemok, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce.

Geometrický plán - je podklad k niektorým právnym úkonom. Je potrebný ak sa právny úkon týka len časti nehnuteľnosti, zmeny hraníc pozemkov a podobne. Napríklad pri rozdelení pozemkov, aby bolo jasné kadiaľ vedie novovzniknutá hranica, atď. Geometrický plán musí byť autorizačne overený autorizovaným geodetom a úradne potvrdený správou katastra ktorá eviduje dotknuté nehnuteľnosti. Úradné overenie znamená, že pôvodný stav podľa geometrického plánu vychádza z platných údajov katastra.

Geometrický plán pozostáva z niekoľkých častí:

• popisové pole - je “tabuľka” v ktoréj sú zhrnuté základné informácie o geometrickom plán (názov plánu, dotknuté nevyhnuteľnosti, meno zhotoviteľa, …)
• grafické znázornenie – v ktorom je zakreslený pôvodný stav (čiernou) a nový stav (červenou). V zobrazení je zakreslené aj najbližšie okolie (aj keď sa nemení). Červenou farbou sú zakreslené úplne nové prvky prípadne preškrtnutím sú označené rušené prvky. Hranice parciel registra EKN sa zakresľujú zelenou farbou.
• výkaz výmer – v ktorom sú zapísané údaje pôvodného (doterajší) nového stavu a vzájomné zmeny výmer. Obsahuje číslo parcely, výmeru, druh pozemku doplňujúce údaje a vlastníka (stĺpec s vlastníkom a doplňujúcimi údajmi má len informatívny charakter. Pokiaľ je v ňom napísaný len jeden vlastník, ale vlastníkov je v skutočnosti viac, nie je to žiaden problém, je to len zjednodušenie aby sa nemuselo písať veľký počet vlastníkov. Zmena vlastníctva sa môže zapísať len na základe zmluvy, ktorej je geometrický plán podkladom).

Intravilán - označenie pre zastavané plochy obcí, poprípade pre zastavané plochy a plochy určené k zástavbe. Intravilánom sa niekedy rozumie časť územia obce, ktorá je z väčšej časti zastavaná.

Katastrálna mapa - mapa veľkej mierky, ktorá zobrazuje všetky nehnuteľnosti v katastrálnom území s vyznačením čísla nehnuteľnosti a druhu pozemku. Katastrálne mapy sa vytvárajú v rozličných mierkach, v zastavanom území (intraviláne) sa používajú katastrálne mapy v mierke 1:1000 alebo 1:2000. Mimo zastaveného územia obce (extravilán) sú to najčastejšie katastrálne mapy v mierke 1:5000 (ale nie je to pravidlo).

Snímku z katastrálnej mapy je možné získať na príslušnej správe katastra. Tiež je možné pre niektoré katastrálne územia získať katastrálnu mapu na internete.

Kataster nehnuteľností - zoznam a popis všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa na jednom katastrálnom území a právach k ním (vlastnícke, záložné, nájomné práva).

Katastrálne územie - zoskupenie pozemkov, ktorých údaje sú evidované spolu a (čiastočne) nezávisle na ostatných častiach. Často je jedna obec na jednom katastrálnom území, ale v prípade, že sa obec/mesto postupne spájala z ďalšími obcami (prípad mesta Bratislava a jej častí P. Biskupice, Rusovce…) ale aj napriek zlúčeniu, katastrálne územia zostávajú zachované a sú samostatne evidované.

List vlastníctva - doklad obsahujúci všetky verejné informácie o jednej parcele (vlastníci, rozmery, účel využívania). Zároveň obsahuje informácie o obmedzení v nakladaní s nehnuteľnosťou (hypotéka, povinnosť strpieť napr. obecný vodovod na pozemku … ). Je vhodné, preštudovať ho pred kúpou nehnuteľnosti. Na jednom liste vlastníctva môže byť zapísané viaceré nehnuteľnosti tých istých vlastníkov.

Orientačné číslo - číslo, ktoré bolo pridelené stavbe v rámci jednej ulice, napríklad Bajkalská 5. Číslica zapísaná pred orientačným číslo, v prípade Bajkalská 255/5 číslo 255, nazýva súpisné číslo.

Parcela je “pozemok” s jedným alebo viacerými vlastníkmi, zapísaný na jednom liste vlastníctva a na rozdiel od pozemku má určený tvar, polohu a pridelené parcelné číslo.Parcela registra Cje parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape (čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra E). Register C pokrýva celé katastrálne územie, tj. každý pozemok je obsiahnutý v nejakej CKN parcele. Parcela registra E (EKN parcela) je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné (na rozdiel od parciel registra C, ktorých hranice sú v teréne viditeľné). Je to často prípad malých rolí, ktoré začalo obhospodarovať jednotné roľnícke družstvo (v listinách uvádzané ako pozemky v užívaní socialistickej organizácie) a počas neskorších mapovaní sa zamerala len veľká roľa obhospodarovaná JRD. Tým pádom vznikla jedna veľká parcela registra C. Pričom v súčasnosti sa nedá povedať, kde presne v rámci celej JRD role sa nachádza maličká EKN parcela.

Pozemok je časť zemského povrchu oddelená od ostatných častí rôznymi spôsobmi využívania (záhrada, dom, les, …), rozdielnymi vlastníkmi, hranicami územnosprávnych jednotiek (hranicou katastrálného územia,  hranica obce, okresu, kraju, štátu).

Reality - nehnuteľný majetok(pozemok, byt alebo nebytový priestor, rodinný dom, stavba...)

Rozostavaný byt alebo nebytový priestor v katastri nehnuteľností je byt alebo nebytový priestor v takom dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že je uzavretý obvodovými stenami a strechou. Ak potrebujete aby úrad správy katastra posúdil stavbu ako rozostavanú, musíte si nechať zhotoviť znalecký posudok súdnym znalcom z oboru stavebníctva.

Rozostavaná stavba v katastri nehnuteľností sú to stavby s prideleným súpisným číslom a je aspoň tak rozostavaná, že je jasný tvar prvého nadzemného podlažia (tj. prízemia). Ak potrebujete aby úrad katastra nehnuteľností posúdil stavbu ako rozostavanú, musíte si nechať zhotoviť znalecký posudok súdnym znalcom z oboru stavebníctva.

Súpisné číslo stavby je číslo, ktoré bolo stavbe pridelené na základe kolaudačného rozhodnutia a malo by byť umiestnené na stavbe. Ak súpisné číslo pozostáva z dvoch častí, súpisné je to prvé, tj. pri čísle 255/5 je súpisným číslom 255, číslo 5 je orientačné číslo. V jednej obci má jedno súpisné číslo jedna stavba, čiže v našom prípade v celej obci je len jedna stavba so súpisným číslom 255.

Vecné bremená – (Občiansky zákonník §§ 151n - 151p OZ) - obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe a prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená sa zriaďujú písomnou zmluvou, na základe závetu, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona, ako aj výkonom práva /vydržaním/. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Záložné právo – (Občiansky zákonník §§ 151a - 151me OZ) - slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva /zo zálohu/, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom (§151b). Dôležitou zmenou  popri spôsobu uplatnenia záložného práva je skutočnosť, že záložné právo je možné zriadiť aj na vec, teda aj nehnuteľnosť, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, t.j. nielen na vec, ktorá už je vo vlastníctve záložcu ako tomu  bolo doteraz. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom  v katastri nehnuteľností, t.j. po tom, čo rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu záložného práva nadobudne právoplatnosť.

Znalecký posudok - posudok vyhotovený súdnym znalcom z oboru stavebníctva, v ktorom sa stanovuje  všeobecná hodnota nehnuteľnosti a zároveň predstavuje doklad o stave nehnuteľnosti k určitému dátumu (napr. pri kúpe bytu).

Znalecký posudok sa vypracováva pre konkrétny účel (právny úkon). Každý účel má svoje špecifiká, ktoré sa musia rešpektovať. Medzi bežné účely znaleckých posudkov patria napr.:

• dedičské konanie,
• záložné právo (napr. pre hypotekárny úver v banke),
• prevod nehnuteľnosti,
• nepeňažný vklad do spoločnosti,
• zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností,
• nájom pozemkov,
• ohodnotenie zložiek podnikov,
• vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), vysporiadanie podielového spoluvlastníctva,
• určenie hodnoty vecných bremien (právo prechodu a prejazdu a pod.)
• iné (exekúcia nehnuteľnosti, atď..).